História slovenského divadla – 3. Divadelná sieť

Formovanie siete profesionálnych divadiel na Slovensku vo veľkej miere záviselo od spoločensko-politickej klímy v krajine; rovnako tak otázka vzniku nových divadiel a zániku existujúcich prichádzala veľakrát „zhora“ – z rozhodnutia štátnych inštitúcií.

V období prvej republiky sa okrem Slovenského národného divadla formovali na súkromnej báze aj ďalšie divadelné spoločnosti. Mali výrazný putovný charakter a ich produkcia bola zameraná na regióny. V prvej polovici 40. rokov 20. storočia vznikol však prirodzený tlak na vznik stálych divadelných scén.

Ako sa sieť kamenných divadiel sformovala po druhej svetovej vojne, tak v tej podobe sa na dlhý čas stala nehybným organizačným modelom, ktorý znemožňoval vznik divadiel na báze regionálneho, generačného alebo umeleckého princípu. Isté uvoľnenie nastalo v 60. rokoch, keď sa objavili viaceré nové formy a žánre, ale čoskoro z moci politickej zanikli. Štúdiové divadlá sa objavovali v rokoch normalizácie, no zväčša mali len krátke trvanie. Od roku 1948, keď zaznamenávame prevádzku 6 stálych scén, bola tendencia ich rozširovania stúpajúca, avšak nie úplne dostatočne, a tak v roku 1989 evidujeme celkovo 21 stálych profesionálnych scén.

Až po roku 1989 došlo k výraznej zmene situácie v oblasti organizácie slovenského divadelníctva. Na prelome milénia zaznamenávame 56 stálych divadelných scén. Naplno sa začali presadzovať najmä nezávislí tvorcovia a nezávislé či komerčne úspešné divadlá. V poslednom desaťročí narastá vznik moderných multifunkčných kultúrnych centier, ktoré neobchádzajú ani scénické umenia. Dnes je divadelná sieť na Slovensku rozvetvená a približuje sa k číslu 200 divadiel či divadelných zoskupení (so stálou scénou a bez nej), ale aj samostatne fungujúcich performerov a tanečníkov.


Online projekt História slovenského divadla priamo vychádza z materiálov putovnej výstavy theatre.sk.

X